Platný od 25.2.2022.

https://www.minedu.sk/skolsky-semafor/

https://www.minedu.sk/data/att/22323.pdf

 

RADOSŤOU nech nie je darov veľa, ale úprimný úsmev vyčarený pre priateľa.

ŠŤASTÍM nech nie je to, keď sa nám darí, ale každý deň, keď sú blízki aj my zdraví.

DAROM nech nie je to, čo zabalíme do papiera, ale to, že darujeme iným - SEBA.

Krásne Vianoce žiakom, rodičom a zamestnancom praje
Vedenie školy
V I A N O Č N É PRÁZDNINY od 20.decembra 2021 do 07.januára 2022.
NÁSTUP do školy 10.01.2022 (v pondelok).

Keďže je tu čas predvianočný, chceme Vám milí žiaci, priblížiť  a pripomenúť tradície a zvyky počas vianočných sviatkov.

Vianoce sú sviatky pokoja, lásky, hojnosti, bohaté na tradície. Vianoce kresťania slávia ako deň narodenia Ježiška v Betleheme. Rodiny sa na  ne pripravovali už niekoľko týždňov dopredu. Upratovali príbytky, piekli koláče, chystali ozdoby na stromček. Obdobie príprav na Vianoce sa volá Advent.

Krásne starodávne zvyky sa uchovali najmä na Mikuláša a Luciu. Pôvodne, keď bolo v chalúpkach málo miesta, vianočný stromček zavesili na drevenú hradu, ozdobili jabĺčkami, orieškami a slanými ozdobami. Pod stromčekom našiel miesto betlehem. Bol vyrobený zo šúpolia či vyrezaný z dreva.

Na Štedrý večer, po celodennom pôste, zasadla rodina k stolu. Na väčšine stolov bola:

• zapálená sviečka  jej svetlo pomáha nájsť cestu,
• oblátky – symbolizujú spoločný pokrm všetkých kresťanov,
• med, orechy, jabĺčka – dary prírody zabezpečujú zdravie,
• cesnak cibuľa – chránia pred každým zlom,
• šupiny z ryby – prinášajú do rodiny peniaze a šťastie,
• kúsok chleba a pohár s vodou,
• každodenné dary potrebné k životu.

Jabĺčka mali symbolický charakter. Po večeri otec rodiny rozkrojil jabĺčko. Ak bolo zdravé, rodinu čakal pokojný rok. Každý dostal  kúsok z rozkrojeného jablka. Vianočná večera bola štedrá. Na stôl sa dostali všetky plody, ktoré sa počas roka vypestovali. Podávala sa šošovicová alebo kapustová polievka, opekance s makom, koláče a ďalšie krajové jedlá. Neskôr sa do štedrovečernej večere dostali ryby, ktoré sú dnes bežným štedrovečerným pokrmom.

Z jedla muselo zostať i pre koledníkov a vinšovníkov. Gazdovia zobrali po troške z každého pokrmu a dali z neho i domácim zvieratám. Štedrovečernú noc oživovali koledníci, ktorí spievali koledy, vinšovali zdravie a šťastie. Vo sviatočnej pohode sa rozžiarili očká detí čakajúcich na darčeky a vyzdobený stromček. Jedna z najkrajších vianočných piesní je: Narodil sa Kristus Pán, Tichá noc, svätá noc.

Nový rok

Po Vianociach sa ľudia začali chystať na príchod Nového roka. Silvestrovský večer pripomínal v domácnosti Štedrý večer. Na stole bol biely obrus. Od štedrej večere pod ním zostali šupiny z kapra, mince, zrnká z úrody ako symboly bohatstva. Neporušená ostala aj reťaz, obopínajúca nohy stola, ktorá mala držať rodinu pohromade a otep slamy pod stolom, ktorý mal zabezpečiť dobrú úrodu. Za takto pripraveným stolom  všetci sedeli aj na prvom novoročnom obede. V ošatke boli orechy, jabĺčka i oblátky. Z otvorených  orechov a rozkrojených jabĺčok „vyčítali“, čo ich čaká v novom roku.

Silvestrovský stôl bol odlišný od štedrovečerného  hojnosťou bravčového mäsa. Prehýbal sa pod ťarchou zabíjačky, klobásy, šunky, tlačenky a slaniny. Bravčovina bola symbolom hojnosti. Ľudia verili, že po celý rok budú mať na stole toľko mäsa ako na jeho začiatku.  Na Nový rok sa nesmelo jesť mäso, ktoré „malo perie“, ako napr. zo sliepky,  husi, kačice či morky. Ľudia sa báli, že by im  uletelo šťastie alebo niekto z domácnosti odíde. Už deň predtým varili podobné jedlá ako na Vianoce – kapustnica, opekance, rezance s tvarohom či makom alebo z chlebového cesta.

Na Nový rok sa nesmelo nič vynášať z domu. Odpadky museli prvý deň v roku  zostať pod strechou. Aj ľudia zostali čo najdlhšie doma, aby zabezpečili súdržnosť rodiny. Na Nový rok sa všetci členovia rodiny museli poumývať v studenej vode, ktorú si priniesli zo studne. Voda z nich zmyla všetky choroby. Nový rok vítali chlapci hrmotom. Po dedine plieskali veľkým  pastierskym bičom. Ľudia sa oddávna držali starej pravdy: „Ako na Nový rok, tak po celý rok“. Boli k sebe milí, vyhýbali sa hádkam, alkoholu či úrazom. Vianočné stromčeky „ obrali“ až po Troch kráľoch. Trojica označila posvätnou kriedou dvere každého príbytku v dedine letopočtom a znakom GMB – počiatočnými písmenami mien Gašpara, Melichera a Baltazára. Dom tak bol chránený od stríg a všetkých zlých síl.

Spoločný život, ktorý pred Vianocami na dedine utíchol, prerušila štefanská zábava. S troma kráľmi prišlo obdobie zábav, ktoré trvá do konca fašiangov.

 

Koleda: Dobrý pastier sa narodil

Dobrý pastier sa narodil,

by ovečky vyslobodil,

pri betlémskom salaši

radujte sa, veselte sa, valasi.

 

Radujte sa a plesajte,

láskou k bohu plápolajte,

že nám Boh dal takého,

žiadaného nám pastiera dobrého.

 

Keď sa jedna ovca stratí,

 on sa hľadať ju navráti,

nebojí sa zanechať,

pre tú jednu devätdesiat aj deväť.

Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Veľa. Žiaci školského internátu sa opäť zapojili  do tejto krásnej akcie aby potešili starších ľudí v tomto vianočnom čase. V krabiciach od topánok si obdarovaní nájdu maškrty, niečo voňavé a veľa veľa lásky, vďaky, porozumenia a úcty.

Riaditeľstvo SŠI v Starej Ľubovni oznamuje rodičom a žiakom, že na základe Vyhlášky č. 281 z 2.12.2021 vydanej RÚVZ v Starej Ľubovni, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia, RÚVZ
nariaďuje zmenu
z prezenčného vzdelávania na dištančné vzdelávanie v čase od 6. 12. – 17.12. 2021.
Z uvedeného dôvodu
sa všetci žiaci školy budú vzdelávať doma.
Úlohy žiaci dostanú v priebehu týždňa osobne,
e-mailom, poštou, na web stránke školy cez edupage, cez sociálne siete, mobil a pod.
Vypracované úlohy je nutné doručiť škole
do 17. decembra 2021.
Mgr. Z. Petríková,
poverená vedením školy